Tento sprievodca ti pomôže zdolať tvoje vnútorné kopce
na obsahu sa pracuje, priebežne sa aktualizuje, je to živé 🙂 Richard Voda
O čom to je?
Pre koho to je?
– pre ľudí čo potrebujú impulz na zmenu
– pre ľudí čo chcú niečo nové začať
– pre ľudí čo chcú prepísať svoju budúcnosť
Autor
Richard Voda | O mne
Žijem v Bratislave, 2 deti, ženatý 🙂
Sprievodca je živý projekt, rastie postupne. Ak chceš dostávať nové články, nechaj svoju email adresu.
Chceš aby veci fungovali inak? Chceš sa posunúť vo vzťahoch, práci, alebo podnikaní? Chceš nabrať odvahu začať niečo nové, ale nejako to nejde? Niečo ťa brzdí, je to frustrujúce. Poznám to, zažil som to x krát pri podnikaní, manželstve, výchove detí… a zažívam to aj teraz. Moje brzdy mi práve teraz hovoria. Kto to bude čítať … nikoho to nezaujíma …nemáš štýl…toto nedopadne dobre…načo to robíš? Brzdenie už zobudilo aj svojich oddaných kamošov pochybnosti, strach, neistotu…je to príma partička, navzájom si rozumejú a podporujú sa. Za tie roky sa už dobre poznáme a rešpektujeme sa. Ja viem že sú tu, cítim ich vplyv, viem že sa ich nikdy nezbavím, jediná možnosť je naučiť sa s nimi fungovať. To predpokladá vedome spustiť myšlienkový proces, ktorý ich vplyv eliminuje. A tak si začnem klásť otázky, aby som brzdy konfrontoval s opačným názorom.
Od malička si niečo napísať chcel, kedy to chceš skúsiť ? Nebudeš banovať že si nenašiel odvahu riskovať ? Je život iba o istotách ? Na čo budeš spomínať? Ak by si mal 2 roky života, čo by si robil ? Čo je to najhoršie čo sa ti môže stať ? Túto poslednú otázku mám zo všetkých najradšej. Je to moja najsilnejšia zbraň na brzdy, pretože priamo útočí na ego – moju iluzórnu predstavu toho čo si o sebe myslím. Odpoveď je jednoduchá nestane sa nič hrozné, v najhoršom minieš čas, peniaze, nachytáš pár negatívnych hejtov, tvoja predstava o sebe samom dostane na frak 🙂
Všetky kopce na ktoré som sa kedy odvážil, či už manželstvo, podnikanie, stavba alebo rodina bolo vždy plné pochybností, otázok a strachu. Na žiaden z kopcov som nemal Sprievodcu, išiel som naslepo, naivne…preto to často bolelo mňa a aj moje okolie. V istom momente nepohody bolo toho tak veľa, že som musel zmeniť to, ako fungujem. Začalo to pohybom. To bol prvý impulz. Dostať sa do kondície, zhodiť pár kíl. Neskôr zmeny pokračovali zmenou postojov, myslenia..Každý kopec, na ktorý som stúpal, vyžadoval niečo iné.
Ukázalo sa, že všetky tie kopce, akokoľvek som ich nemal rád, mi pomohli….vyškolili ma a najprv zmenili mňa a potom inšpirovali aj moje okolie. Som za to fakt rád.
Veľa z kopcov máme všetci v živote dosť podobné aj keď každý z nás má rôznu východiskovú situáciu…myslím, že je dobré, to aspoň skúsiť.
Ak stojíš pred svojimi kopcami a hľadáš recept ako ich zdolať, Cesta Hrdinov je možno pre teba.
– Naučí ťa vedome kontrolovať svoju myseľ, zbaví ťa hluku myšlienok
– Naučí ťa prijať neistotu, ktorá pramení v dobrodružstve neznáma
– Naučí ťa umeniu sústredenia a pozornosti
– Uvedomíš si, že si súčasťou prírody
Pojem hrdina poznáme už z Gréckej mytológie. Je to človek, čo sa vydá na dobrodružnú cestu do neznáma, kde stretáva rôzne výzvy ktoré postupne zdoláva. Počas dobrodružnej cesty sa udeje jeho zmena, spozná seba, získa nové schopnosti takže po návrate domov je z neho lepší človek. Dobrodružstvo ho posunulo vpred.
Teraz si predstav samého seba, ako vykročíš na cestu do neznáma. Môže to byť odchodu z domu do inej krajiny, zmena zamestnania, nový podnikateľský projekt, manželstvo, deti, stavba….Jednoducho niečo nové, čo robíš prvý krát, s čím nemáš skúsenosť. Nevieš čo ťa čaká, čo budeš potrebovať, o koho sa oprieš v prípade že veci nepôjdu dobre. To že cítiš neistotu, strach a obavy je normálne je to prirodzená odozva nášej mysle na dobrodružstvo. Pre väčšinu z nás je táto odozva brzdou a dobrodružstvo vnímame ako príliš riskantnú záležitosť. Je to preto, lebo nemáme schopnosť vedome kontrolovať a usmerňovať svoje myšlienky. V škole, doma, v práci nás to nikto neučí a sami ani nevieme že dobrodružstvu sa učiť dá.
Prečo je dôležité, aby sme trénovali našu schopnosť prijať nové veci, adaptovať sa, prijať riziko, pustiť sa do dobrodružstiev ?
Príprava na neistú budúcnosť
Hoci v porovnaní so zvyškom sveta aktuálne žijeme v prosperujúcom a bezpečnom prostredí technologické, spoločenské, klimatické, zdravotné zmeny budú ďalej akcelerovať a prinesú do našich životov mnohé výzvy, ktorým sa budeme musieť postaviť. Stroje, software, automatizácia nahradia mnohé ľudské činnosti, lebo sú lacnejšie, robia menej chýb, majú predikovateľné správanie, ľahko sa opravujú, nepotrebujú dovolenky, nepoznajú problémy ktoré by ovplyvňovali ich výkon.
Zdravotné hrozby typu COVID za 1 rok zmenili hospodárstvo, cestovanie, vymazali celé odvetvia, zvýšili nezamestnanosť, spotrebu liekov na psychické problémy, rozvodovosť…. Kde hľadať bezpečnosť a istoty ? V štáte, v rodine, v zamestnaní ? Tieto rovnako ako všetko iné podliehaju rôznym silám a vplyvom, ktoré nevieme kontrolovať a ovplyvňovať . Jedine nad čím máme kontrolu sme my sami. Naše telo, myseľ, postoje, zdravie, zvyky, schopnosti, emócie vieme meniť, upravovať a vylepšovať. Ak to urobíme správne, tak si vybudujeme potrebné mentálne a fyzické piliere na ktorých vieme pevne stáť v neistote budúcnosti.
Na neistotu budúcnosť sa musíš začať pripravovať už teraz, lebo zajtra už bude neskoro. Keď dorazia zmeny bude ťažké sa rýchlo adaptovať, lebo rekonfigurácia toho kto sme je dlhodobý proces, potrebuje čas, vytrvalosť a úsilie. Zázraky sa nedejú zo dňa na deň. Zároveň platí, že čím sme starší tým je akákoľvek zmena náročnejšia, pretože na prepísanie svojich návykov vyžaduje energiu . Tej s pribúdajúcimi rokmi ubúda a tak aj naša ochota sa meniť a prijať nové klesá.
Chcem sa zmeniť, ale neviem ako
Ak cítiš že stagnuješ na jednom mieste, že nerastieš, že nezískavaš nové schopnosti, že sa nudíš, že si narazil na nejakú hranicu a nevieš sa pohnúť ďalej. Na to aby si sa pohol ďalej potrebuješ nové impulzy, nové výzvy, ktoré ťa posunú na vyššiu úroveň v myslení a konaní.
Náš systém, aby ušetril energiu vytvára pevné synapsie, vzorce myslenia, správania, fungovania, ktoré vo forme zvykov použía či už v pracovnom alebo osobnom živote. Vytvárame si ich na základe impulzov, ktoré sú okolo nás a ktoré aktivujú odozvu. Ak sú impulzy stále rovnaké, tak máme stále rovnaké reakcie. Na to, aby sme si vytvorili nové vzorce fungovania musíme zmeniť okolité impulzy. To urobíme zmenou prostredia, zmenou okolia v ktorom fungujeme. To bude znamenať nové impulzy a my si budeme musieť vytvoriť nové vzorce fungovania.
Chcem si plniť svoje predstavy a ciele, ale neviem ako na to
Ako je možné že niekto má všetko čo sa mu prisní a druhý sa nevie pohnúť z miesta ? Prečo niekto žije v pohode a druhý trpí ? Prečo niekto má harmonické vzťahy s ľuďmi a druhý žije sám v izolácii ? Prečo je niekto pekný a zdravý a druhý vyzerá že je tesne pred infarktom ? V čom to je ?
Každý z nás je výsledkom vlastných rozhodnutí a súvisiaceho konania, ktoré sú založené na spôsobe nášho myslenia. Rozhodnutie môže byť vedomé chcem byť to a to, chcem sa mať tak a tak, záleží mi na tom a tom, chcem mať dobré vzťahy, chcem byť v pohode. Tento postoj predpokladá vedomé prevzatie zodpovednosti a otvorenosť prijať nové informácie. Znamená rozhodnutie zdolávať kopce, prekážky, ktoré ležia pred každým cieľom. Je to vedomé rozhodnutie kráčať po ceste hrdinov.
V druhom prípade neviem že mám schopnosť sa zmeniť, alebo necítim potrebu sa meniť, nie je dôvod. Nech sa zmenia ostatní. Nechávam veci plynúť, fungujem vo svojom zabehanom režime, vzdávam sa zodpovednosti za to čo som, čo budem, ako sa cítim. Víťazí pasivita. Tento postoj zvyčajne stojí na uzatvorených, nemenných predstavách a názoroch, blokuje nové impulzy, nechce príjímať nové podnety. Niekedy to takto ide celý život, v lepšom prípade sa objaví zlomový moment, kedy je jasné že treba veci zmeniť, lebo zabehaným spôsobom to už nejde.
Žijeme v systéme, ktorý nás naučil a vyškolil na život v istote. Máme radi pevné a oporné body, ktoré sú v systéme zabudované, máme radi predvídateľnosť a stabilitu lebo nám dávajú pocit bezpečia. Je to pohodlné a atraktívne. S istotou ovládame stroje a zariadenia. Na všetko nájdeme návod, aj keď niekedy zložitý. Zapneme vypínač a stroj urobí čo má. Otočíme kľúčik na zapaľovaní a auto naštartuje. Prepneme tlačidlo na televízore a zmení sa program. Dokonalé. Keď sa stroj pokazí vyhodíme ho, dáme opraviť, alebo ho skúsime nejakému nešťastníkovi predať.
Sme nastavení na istoty, nič nové nemusíme objavovať, všetko čo k životu potrebujeme sa naučíme už na základnej škole. Tento systém istôt šetrí našu energiu, nemusíme znovu objavovať koleso ani podstupovať riziko nezdaru plynúce z objavovania nového. Systém funguje, ak máme stabilnú prácu, darí sa ekonomike a sme spokojná s tým, čo je.
Aj naša myseľ a emócie sú na strane istoty. Sme tak naučení a vyškolení. Už len myšlienka pustiť sa do niečoho nového vyvoláva v mnohých z nás strach, neistotu a obavy a tie otvoria dvere pre drámu a katastrofické scenáre plynúce z možného zlyhania. Ešte sme ani nezačali a už máme vytvorenú predstavu ako to s najväčšou pravdepodobnosťou dopadne. Naše okolie, ktoré je tiež naučené na istoty našu oprávnenú neistou a obavy potvrdí a definitívne zaklincuje.
A hoci častokrát počujeme vnútorný hlas, ktorý nás volá pustiť sa do niečoho nového, okoštovať niečo neznáme, napríklad zobrať zodpovednosť za nový projekt v práci, urobiť rekonštrukciu bytu, napísať knihu, podstúpiť objavnú cestu alebo pustiť sa do podnikania naše vnútorne brzdy a nepodporujúce okolie nás bezpečne ukotvia tam kde sme. V dolinách. Tu je istota, všetko je známe, nič nové tu nehrozí a navyše dá sa z nich aj dobre kritizovať 🙂
Ukotvený v dolinách, prešľapujeme, dokola robíme to isté, nemáme žiadne nové impulzy, nikam sa neposúvame, nerozvíjame a tak naše životné plány, túžby a ciele zostanú nenaplnené, lebo ich brzdy bezpečne zakonzervujú v istotách dolín.
Môžeme sa však rozhodnúť pre cestu, ktorá nás vyvedie z dolín do kopcov, kde objavíme samých seba, keď sa naučíme novému mysleniu a schopnostiam, lebo inak sa na kopce nedostaneme. Z dolín na kopce môžeme vystúpať iba my sami, nikto to za nás neurobí. Musíme začať u seba, musíme začať robiť veci inak ako doteraz. Na to však potrebujeme návod, inak hrozí že to nedáme.
V živote máme limitovaný čas, energiu, pozornosť, kapacitu robiť rozhodnutia, nemáme kontrolu nad budúcnosťou. Keďže častokrát nepoznáme ani princípy vlastného fungovania ako ľudskej bytosti, nemáme ani vedomosť a schopnosti ako s vlastnými limitami pracovať. Namáme návod, nevieme a dúfame, že v živote to nejako dáme, že sa to urobí. Ale nádej nie je stratégia tobôž nie plán. Keď robíme bez návodu, tak dostanem aj adekvátne výsledky. Chaos, nerovnováha, nepohoda, stres, časom podlomené zdravie, pokazené vzťahy, nespokojnosť….Radi hádžeme vinu na druhých, na okolnosti, nepriazeň osudu , ale zvyčajne je problém v tom, že nemáme správny návod.
Návod na ovládanie telky, rádia alebo iného stroja vieme cez pokus a omyl zistiť, ak sa nám nechce prečítať si ho. Ale kde je návod na ovládanie samých seba ? Cez pokus a omyl niečo zistíme, ale býva to dosť bolestivé a dôsledky niekedy nezvrátiteľné. Je lepšie vedieť vopred. Musíme pochopiť mechanizmus fungovanie ľudskej bytosti, inak nevieme čo a prečo meniť.
Predstavte si ľudskú bytosť ako čiernu skrinku, ktorá má päť otvorov. Voláme ich oči, sluch, čuch, hmat, chuť. Cez tieto otvory prijímame neustále informácie z okolia a ukladáme si ich a vytvárame si tak vnútorný riadiaci systém, ktorý zabezpečuje naše prežitie. Je to náš vnútorný riadiaci systém.
Vytvárame si ho narodenia, zvyčajne automaticky cez pozorovanie, pokus – omyl, stotožnením sa s tým, čo vidíme doma, na ulici, v telke, v kostole alebo na internete. Je to súčasť našej výbavy, ktorá nám pomáha plniť naše ciele. Ak si dieťa zvykne že plač je nástroj, ktorým dosiahne odmenu tak ho bude používať. Ak zistíme, že urazenie, hnev alebo ľútosť nám prinesú očakávaný výsledok tak ich zaradíme do riadiaceho systému.
Riadiaci systém nám šetrí energiu, Spúšťa sa automaticky na vonkajšie impulzy. Stačí, aby mi moja drahá povedala: „Ty nikdy neumyješ riady,“ a môj riadiaci systém ktorý chce ochrániť ego identitu starostlivého manžela a dať veci na správnu mieru spustí štandartnú ješitnú odozvu :),,,veď som riady umyl včera aj predvčerom, to by si si to musela niekedy všimnúť. Útokom vyprovokujem ego mojej ženy, aby bránila svoju dokonalosť a z ničoho nič je tu pekná rodinná hádka.
Ak si porozumel že cesta hrdinov je tvoje seba-rozvojové školenie, ktoré v tebe buduje nové schopnosti pre dosahovanie svojich cieľov, pre schopnosť fungovať v neistej budúcnosti. Je to postupný proces, neponáhľaj sa a užívaj si cestu.
Inventúra toho kto som
Aby si vedel kam ísť, ktoré kopce musíš zdolať musíš vedieť kto si. Potrebuješ si naliať čistého vína, zistiť verný obraz o sebe. To chce odvahu osvetliť svoje tiene, ktoré každý z nás má. Možno sa svojho verného obrazu zľakneš, pretože bude v protiklade s tým čo si si doteraz o sebe myslel.
Svojho verného obrazu sa netreba báť, každý z nás má kopec nedostatkov, nesprávnych návykov, predsudkov, strachov, komplexov a z toho plynúcich „pseudo“ problémov doma, v práci, vo vzťahoch, podnikaní…Verný obraz o tebe ti pomôže ukázať, ktoré časti svojho riadiaceho systému potrebuješ opraviť. Ak sám nevieš presne urobiť svoju inventúru, porozprávaj sa s ľuďmi zo svojho okolia.
Telo (-): nadváha, zlé držanie tela, skrátené šlachy, bolesti v chrbte, slabý spánok, zlý krvný obraz, imunita
Vnútorný riadiaci systém:
Návyky (-) : veľa času na soc. médiách, stravovanie, prokrastinácia
Myslenie (-) : obavy, predsudky, neistota, strach, drámy, nedôvera
Vlastnosti (-) : netrpezlivosť, pýcha, chamtivosť, citižiadosť
Emócie (-) : hnev, podráždenie, posudzovanie, súdenie, ľutovanie sa
Vzťahy (-) : neosobné, bez hĺbky, bez prepojenia, individualistické
Pomaly a postupne znamená dobre a rýchlo
Dôležité je zvoliť správny postup. Tvojej premena sa udeje postupne a tak sa treba od začiatku nastaviť. Cesta hrdinov SNP má 765 km a viac ako 30 kopcov. Nemusíš ich zdolať všetky naraz, stačí postupne ale pravidelne.
Ciele
Stanov si dosiahnuteľné ľahké kopce. Tie ťa budú motivovať pokračovať. Vyhni sa náročným ťažko dosiahnuteľným cieľom.
Kde začať?
1 / Najprv treba investovať do svojho zdravia, získať kondíciu, cítiť sa fit. To je základ od ktorého sa odvíja všetko ostatné
2/ Tréning mysle, reakcií a postojov na situácie, aby sme získali pod kontrolu náš vnútorný svet.
3 / Naučiť sa prijať dobrodružstvo a neistotou, nebáť sa pustiť do nových projektov, aktivít aj keď aj keď je to nepríjemné a máš obavy a strach,
Denne urobíme tisícky podvedomých rozhodnutí, s cieľom zabezpečiť naše prežitie. Naše zmysly neustále skenujú a vyhodnocujú podnety z vonkajšieho prostredia. Tomu sa prispôsobila aj naša myseľ a vytvorila dva základné spôsoby myslenia, ktoré sa líšia spôsobom fungovania a množstvom energie, ktoré spotrebujú.
[Daniel Kahneman] autor knihy Think, Fast and Slow v roku 2011 vysvetľuje pozadie fungovania našej mysle. V zásade fungujú 2 okruhy myslenia. Prvý okruh slúži na robenie rýchlych rozhodnutí, je automatický, nevyžaduje aby sme o veciach premýšľali. Naše telo cez zmysly, zaregistruje vonkajší impulz a myseľ automaticky aktivuje zodpovedajúcu naučenú reakciu. Tá sa prejaví vo forme emócie alebo akcie. Takéto rozhodovanie nás stojí minimum energie pretože naša myseľ je už vytrénovaná a existuje automatická reakcia. Automatické reakcie si vytvárame od detstva pozorovaním a kopírovaním správania doma, v škole, v okolí, v médiách…
Keď prechádzame cez cestu tak sa pozrieme vľavo, lebo odtiaľ chodia autá. Keď prídeme do Anglicka, tak odrazu máme problém, musíme tento zvyk mysle prepísať, aby sme sa vyhli zraneniu.
Druhý systém myslenia, je analytický, pomalý, racionálny, kde častokrát zvažujeme pre a proti. Je to systém náročný na spotrebu energie, a preto sa prirodzene bránime ho používať. Hľadáme zábavnejšie, nenáročné činnosti aby sme sa vyhli mysleniu v systéme 2. Tento systém však potrebujeme na robenie dôležitých rozhodnutí. Aby sme mali k nemu prístup, potrebujeme zastaviť používanie automatického systému robenia rozhodnutí č.1. Musíme si dať pauzu, nájsť čas a priestor na ukľudnenie mysle, aby nemusela robiť automatické rozhodnutia. To je začiatočný bod pre myslenie v systéme 2, ktorý vytvorí predpoklady na urobenie zásadných rozhodnutí.
Priestor medzi prvým a druhým systémom myslenia fungujú a obývajú naše vnútorné brzdy. Sú to v zásade ochrancovia, ktorí majú zabezpečiť, aby sme nemíňali energiu na nové rozhodnutia, nové aktivity, ktoré sú rizikové, nevyskúšané a môžu ohroziť naše prežitie. Veľkú rolu tu hrá aj naše ego, ktoré si počas života vytvárame tak, že identifikujeme s rôznymi rolami a obrazmi, príbehmi. Sme manažéri, podnikateľa, dobyvatelia, najlepší rodičia, sme pekní a atraktívni, sme spojení s úspechom. Týchto identít sa ego nechce vzdať lebo ho tvoria. Ego nie je samo o sebe zlé, je našou organickou súčasťou a má dôležitú funkciu, niekedy je však prekážkou nášho rastu, lebo namieta proti zmene a keď aktivuje brzdy chce ochrániť vytvorenú identitu.
– strach, obavy z neistoty, katastrofické scenáre
– prokrastinácia, výhovorky
– obavy z reakcie okolia
– strach zo zlyhania, z neúspechu, z hodnotenia
Na odblokovanie bŕzd je potrebné vykonať istú vnútornú prácu, trochu si veci v hlave upratať a úprimne sa pozrieť na samých seba.
Úprimnosť
Nie je dôvod popierať svoje brzdy, treba si ich byť vedomý, vedieť ich pomenovať a povedať to. Netreba sa báť, že tým odhalíme nejakú svoju slabosť, práve naopak.
Motivácia
Odblokovanie bŕzd funguje, ak máme motiváciu a presvedčenie, že existuje dobrá šanca na náš úspech v tom, čo ideme robiť, a že máme predpoklady na to, aby sme boli úspešní. Naša motivácia sa musí opierať o vlastnú seba-dôveru, kedy veríme sami sebe, keď vieme, že máme dostatočné skúsenosti a schopnosti, aby sme boli úspešní.
Seba-dôvera
Aby sme vedeli odbúrať svoje brzdy, potrebujeme budovať seba-dôveru, musíme si veriť. Sebadôveru budujeme postupne dosahovaním malých víťazstiev a opakovaním. Ak je náš cieľ začať písať tak potom musíme veľa písať, ak chceme behať a zlepšiť si kondičku, tak musíme začať behať. Ak chceme podnikať tak skúsme niečo predať.
Strach z neúspechu
Na zvládnutie strachu z neúspechu si položme otázku: „Čo je to najhoršie čo sa môže stať v prípade neúspechu? alebo „Čo môžem spraviť na odstránenie hlavných rizík?“
Niekedy aj napriek opakovanej a dlhodobej snahe nedosiahneme plánované výsledky. Máme pocit, že za úsilie vynaložené na zdolanie kopca nedostaneme želané ocenenie. Objaví sa nespokojnosť, frustrácia a sklamanie. Tie nás oberajú o elán, seba-dôveru a energiu pokračovať.
Kde je problém?
Hodnotme cestu, ktorú sme prešli a nie dosiahnutý výsledok. Našli sme odvahu vykročiť, skúsili sme všetky možnosti, išli sme cez prekážky…urobili sme význmný progres. To je to meradlo ktoré by sme mali aplikovať. Progres…
Častokrát si vyberáme kopce ktoré nám určujú spoločenské normy. Porovnávame sa a tímito kopcami validujeme svoju hodnotu. V škole sú to známky, v živote veľkosť majetku, značka auta, zážitky, výzor, postavenie alebo iné viditeľné meradlá. Sú to meradlá ega, ktoré v istej etape života sú celkom prirodzené a potrebné. Nemali by však byť hnacím motorom nášho života.
Čo ak existujú iné meradlá ? Možnosť vlastnej seba-realizácie, čas na rodinu, čas na koníčky, rovnováha, pohoda v rodine…Tie
Naše zvyky robia z nás to čo sme. Nie sme to, čo si myslíme, ale to, čo robíme.
Aby sme neplytvali energiu, máme zautomatizované návyky. Nemusíme rozmýšľať a zapájať mozog, keď je v izbe zima. Keď to naše senzory zaregistrujú zakúrime v krbe alebo otočíme regulátor radiátora. Rovnako je to z inými návykmi. Keď prídeme unavení z práce, tak si sadneme pred telku a dáme si pohár vína. Alebo ráno si na mobile prečítame najnovšie novinky, pozrieme si emaily, správy od kamarátov na Facebooku. Je to náš zaužívaný postup, zvyk.
Veľa z našich návykov pre nás nie sú prínosom, pravé naopak. Sú súčasťou nášho vlastného systému bŕzd, ktorý nás drží v istotách dolín a bráni nám tak posunúť sa ďalej. Míňame veľa času na nepodstatne veci, konzumujeme informácie ktoré nepotrebujeme, prejedáme sa prázdnymi kalóriami….
Ako prepísať svoje zaužívané postupy?
Podvedome fungujeme tak, že počítame energiu, strávený čas, ktorý máme investovať do akejkoľvek novej aktivity. Aby sme si vytvorili nové návyky, treba nastaviť veci tak, aby nebolo komplikovane a zložité ich začať. Tak odstránime mentálne brzdy a neochotu investovať energiu, lebo niečo je ďaleko, stojí to veľa času alebo energie.
Rada č.1. Úprava prostredia, ktorá podporuje nový zvyk
Keď som začal kvôli zdravotným problémom športovať, tak som si doma zavesil na schody hrazdu. Je vždy po ruke, nikam nemusím chodiť. Vidím ju. Častokrát keď idem okolo, urobím pár zhybov, alebo keď pozeráme telku, a je reklama, tak sa na ňu zavesím a trochu si urobím pár zhybov, alebo dvíham nohy a posilujem brucho.
Rada č.2. Investovať peniaze
Onehdy som si kúpil gitaru, chcel som sa naučiť brnkať pár pesničiek ako forma relaxu a zábavy namiesto kukania do telky. Gitaru som umiestnil do izby, aby som ju videl a mal ju poruke, to mám overené, že funguje. Absolvoval som pár lekcií na YouTube a potom gitara zapadla prachom. Žiadny zásadný progres. Bol som rodine na smiech a tak prišiel druhý pokus. Našiel som aplikáciu Simply Guitar a kúpil si predplatné. Aby nevyšlo nazmar, tak som začal trénovať. Nikto z nás predsa nechce vyhodiť peniaze len tak von oknom.
Rada č.3. Vytvoriť si konkrétny plán a cieľ
Dôležite je, vytvoriť si pevný a konkrétny plán, kedy sa návyk praktizuje. Veta: „Budem behať niekedy cez týždeň,“ je príliš nekonkrétna, mozog ju ľahko vymení za inú urgentnejšiu aktivitu. Treba si stanoviť presný dátum.
Ja mám stanovené hýbať sa aspoň 1 hodinu denne, nemusím si tak pamätať termín :). Podľa počasia, záťaže a nálady idem behať, bajkovať, plávať prípadne robiť do záhrady. Súčasťou je aj denný strečing, joga a meditácia.
Rada č.4. To čo chcem prestať robiť urobiť ťažko dostupné
Občas si rád zapálim, dám slané zemiačky alebo vypijem fľašu vína. Všimol som si, že ak mám doma po ruke cigarety, tak fajčím častejšie. Aby som sa vyhol fajčeniu, cigarety nechávam u suseda. Keď mi občas príde chuť, tak mu zavolám, musím zbehnúť pár metrov k nemu domov, a to už sa mi nie vždy chce. S vínom a zemiačkami som to spravil tak, že som ich vyškrtol z nákupného zoznamu. Ak ich nekúpi žena, tak doma nie sú.
Rada č.5. Pridať zábavný element do nudného zvyku
Máme tendenciu robiť veci, ktoré nás bavia, lebo vtedy náš mozog produkuje hormón šťastia a vtedy sa cítime dobre. Dobrý pocit chceme opakovať. Čo takto spojiť aktivitu, ktorá dáva hormón šťastia s nudnou aktivitou, ktorú chceme začať robiť v rámci svojich nových návykov?
Kúpil som si na dlhé zimne večery cyklotrenažér. Už samotná predstava šlapania na mieste v uzatvorenej miestnosti je desivá a odrádza. Ale čo ak spojím cyklotrenažér s tým, čo mám rád? Môj nudný cyklotréning sa tak stane zaujímavejším a ja sa budem viac tešiť. Pred trenažér som si dal veľkú telku, napojil ju na počítač, nainštaloval cyklu apku Roudy, kde si môžem vybrať rôzne typy horských aj cestných trialov a súťažiť s ostatnými. Popri tom počúvam svoje obľúbené podcasty.
Rada č.6. Zverejniť svoj zámer
Zverejnením svojho zámeru presunieme na seba pozornosť okolia, čo vytvorí tlak aby sme veci dokončili, lebo obava že budeme na verejnosti vyzerať nedôveryhodne je silný hnací motor.
Rada č.7. Ranná rutina
Väčšina z nás je celodenne nastavená na mód prežitia. Tu dominuje mentálny systém 1, ktorý automaticky a reaktívne koná bez potreby rozmýšľania. Tento systém sa aktivuje hneď, ako sa ráno zobudíme. A tak hneď ráno začne kontrola mobilu, správ, objaví sa pocit, že treba rýchlo niečo robiť, od rána je prítomný pocit zaneprázdnenia. Myslíme si, že keď sme
zaneprázdnený sme aj produktívny. Opak je pravdou. Dôvod tejto rutiny je dostáť
naše nastavenie z módu prežitia, do módu harmónie kde sme výkonnejší a spokojnejší.
–
Od zobudenia 60 min nepozerať do mobilu
– Urobiť si čaj, alebo
vypiť veľa vody, lebo po spánku sme dehydrovaný
– Sadnúť si niekam do
ticha a snažiť sa 5 – 15 min nemyslieť a upokojiť svoju myseľ a dostať ju do stavu
harmónie
– Vykonať 45 – 60 min
telesnej aktivity, tá prinesie energiu do celého dňa
– Dať si studenú sprchu
30 – 60 sekúnd
– Stráviť 5 – 15 min
písaním do svojho denníka, vykryštalizujeme tým svoje myšlienky, ciele a ujasníme
si, čo a ako ideme robiť
– Začať pracovať na 3
najdôležitejších úlohách
Náš čas je limitovaný, naša kapacita myslieť tiež. Musíme sa naučiť robiť rozhodnutia čomu sa venovať a čomu nie. Treba mať však zároveň na pamäti, že aj dobré rozhodnutia nie vždy vedú k želanému výsledku. Ten totiž častokrát ovplyvňujú externé udalosti a nad tými nemáme kontrolu. Štastie, dobrého načasovania, súhry okolností sa nedá predpovedať ani ovplyvniť.
Použitím princípov v rozhodovaní urýchlime, zjednodušíme celý proces a nebude náš energeticky zaťažovať. Aplikovaním princípov odfiltrujeme nepodstatné veci a vytvoríme predpoklad na sústredenú pozornosť a zameranie sa na vytýčený cieľ.
Medzi užitočné princípy, ktoré fungujú, patria:
Princíp 80/20. Richard Koch vo svojej knihe 80/20 vysvetľuje že 80 % vysledkov pochádza z 20 % aktivit. Aplikovaním tohto princípu sa zameriame iba na úlohy, ktoré majú najväčší dopad.
Urobiť si zoznam úloh ktoré nerobím
Zistiť, v čom som dobrý, čo je moja kľúčová schopnosť a tú rozvíjať
Zjednodušovať
Príliš veľa možností nás vháňa do nerozhodnosti a stresu, že nám niekde niečo podstatné utečie, ak si nevyberieme správne
Naučiť sa schopnosti pýtať sa správne otázky. Táto schopnosť pomáha zjednodušovať veci. Napr. ak sme zahltený veľkým množstvom úloh, ktorá aktivita ich najviac odstráni?
V prípade ekonomických alebo business rozhodnutí môžem použiť princíp náklad a výhod, princíp čiastkového výnosu z pokračovania
Keď chceme vykročiť na cestu zdolávania kopcov, najprv musíme zdolať svoj vlastný kopec, naučiť sa veci robiť inak, aby sme mohli lepšie zdolávať ďalšie kopce. To predpokladá prevziať zodpovednosť za to, čo som, čo robím, ako myslím, ako žijem a budem žiť. Znamená to byť otvorený novým myšlienkam, informáciám, byť schopný konfrontovať svoje vytvorené vnútorné predstavy.
Bez toho že zvládneme seba, svoje brzdy, že vieme ako správne fungovať, nemôžeme ani pomáhať druhým aj keď to mnohí z nás robia. Hrozí totiž, že tým ktorým pomáhame dáme nesprávne rady, lebo ani sami nevieme.
V zdolávaní svojho vlastného kopca si treba najprv naliať čisté víno, odkryť karty, odhodiť masky, pózy a falošné predstavy o tom, čo sme, a pozrieť sa realite do očí. Treba pomenovať svoje limity, obavy, strachy, konanie, identity, ktoré vytvorí naše ego. Bez toho, že sa vyfarbíme, že veci pomenujeme tak, ako naozaj sú, si budeme klamať a živiť falošnú predsatvu o sebe. Je to ťažké, pretože keď odkryjeme svoje skutočné – autentické ja, tak sa stávame terčom, sme zraniteľní. Odkryjeme, že nie sme v súlade s nejakou normou, že nie sme ideálni manželia, zamestnanci, podnikatelia, rodičia, že sme hamýžni, že máme strach, že nám záleží na tom, čo si druhí o nás myslia……Kto by sa chcel stretávať s niekým, kto nie je v spoločenskej norme ?